Skip to main content

Pýtali sme sa našich kamarátov, s ktorými spolupracujeme, alebo sa stretávame pri našej práci 5 otázok. O tom ako fungujú a čo sa u nich zmenilo v tomto období “karantény” sa dočítate nižšie.

37.

Jaro Viňarský, performer a transformer

Aké zmeny nastali u teba, čo sa týka tvojej práce? Čo hovoríš na home office (ak ho máš)?

Zmena nastala veľká. Nemám prácu, teda myslím tým hrať predstavenia, v ktorých aktuálne som a mali sa pripravovať nové. To je dosť zásadné. Home office mám, a že naň mám aj teraz dostatok času je dobré. Väčšinou riešim so svojim občianskym združením SKOK! dopad krízy na náš ročný program. 


Ako teraz vyzerá tvoj pracovný deň?

Keďže som viac-menej celé dni doma, môj pracovný režim je veľmi uvoľnený. Každý deň sa venujem niečomu pracovne orientovanému vzhľadom na aktuálny vývoj situácie. Snažím sa, ale nebyť prácou zasypaný. Práve naopak, pre mňa je to čas aj na to, pozrieť sa čomu už nechcem venovať čas a energiu. Sú totiž momenty keď mám pocit, že predstierame akoby sa nič nedialo, ale deje sa a tiež si myslím, že sa potrebujeme pozrieť na to v čom sme to vlastne žili pred tým. Cesta snahy obnoviť, ako sa zo všetkých strán ozýva, „normál“ a vrátiť sa do starého režimu nie je východisko, je to cesta do čiernej diery. V čom sme žli pred corona vírusom nebolo ani zďaleka normálne. Už len keď si uvedomíme tú šialenú rýchlosť a tlak na produktivitu a výkonnosť. To musí byť predsa zjavné v tomto čase izolácie a radikálneho spomalenia. Tu sa ponúka veľká múdrosť a poznanie. Prajem si, aby to ľudstvo využilo na, dovolím si povedať, zásadnú zmenu paradigmy a keď to už nepôjde na globálnej úrovni tak na osobnej určite.


Aké máš nové aktivity počas tohto obdobia? (Pracovné aj domáce)

Už niekoľko rokov som sa chcel zaoberať tvorbou podcastov. Nikdy na to nebol čas. Tak som sa do toho ponoril. Som v tom začiatočník. Baví ma to študovať aj keď ťažšie sú pre mňa všetky technické veci okolo toho, ale každý deň niečo nové pochopím. 


Ako relaxuješ?

Naordinoval som si tzv. Silent Retreat Day jeden deň v týždni – štvrtok. Je to môj najlepší relax a tiež najúčinnejší o akom viem. Vypnúť sa radikálne na deň od všetkého. Počítač, iPad, mobil naozaj vypnuté (žiadne iba stíšenie, spánkové módy a podobne…off off off), nečítať, nepísať, nepočúvať hudbu, rádio, jednoducho žiadna aktivita na zabitie času okrem tých esenciálnych (jesť, piť, toaleta). TICHO a len tak byť. Má to na celý organizmus človeka nepopierateľný uzdravujúci účinok. Odporúčam a nezbláznite sa v tomto chaose a novej situácii.


Ako vidíš budúcnosť marketingu, reklamy a grafiky vo vašom regióne?

K tomu sa neviem úplne vyjadriť. V tejto oblasti sa vôbec nevyznám a rozumiem jej len málo. Viem, že je potrebná práve preto v akom systéme žijeme. Reklama a Marketing sú pre mňa negatívny pojem. Cením si však umenie grafiky a tá nech prežije. Prvé dva pojmy, nad ich zmyslom sa poďme zamyslieť. Všeobecne si ale myslím, že všetky tri prežijú, zvlášť ak ostaneme aj naďalej, tak výrazne, orientovaní na dopyt, predaj, výkonnosť a veliť nám bude ekonomika a biznis.


38.

Nina Rybárová, Vydavateľstvo Absynt

Aké zmeny nastali u teba, čo sa týka tvojej práce? Čo hovoríš na home office (ak ho máš)?

Chýbajú mi ľudia. Keďže podstatou mojej práce je komunikácia, nie je to vôbec ľahké. Spoznala som neistotu, plynúcu z toho, keď niekoho nevidíte. Snažím sa aspoň o všelijaké „zoomovačky a watsappy,“ ale aj to je len zložitá a nedostatočná náhrada. Obdivujem každého, koho to nerozhodilo, mňa sa to dotklo veľmi. Práca z domu nám ale vo firme veľmi dobre funguje. Máme spoločný pracovný režim, všetky potrebné platformy používame už dávno.


Ako teraz vyzerá tvoj pracovný deň?

Prácu začínam o deviatej, to dodržiavam veľmi pevne. Chýbajú mi tie kroky pešo do práce, kedy sa človek nevdojak bootuje. Porady mávame v pondelky alebo keď treba. Potom sa všetci doma pohrúžime do svojich netebookov, posielame si veci na pripomienky. Chýba nám spoločná káva, spoločné obedy, pri ktorých sme si tiež odovzdávali feedback, ale bolo to ľudsky ešte prirodzenejšie. Občas si vravím, oddeľuj pracovný čas a svoje voľno. Ale klamala by som, kebyže tvrdím, že mi to v tých istých izbách úplne ide. Svoju prácu zvládam, mám na ňu predsa všetok čas. :D


Aké máš nové aktivity počas tohto obdobia? (Pracovné aj domáce)

Zmenili sme edičný plán, z toho vyplývajú aj zmeny aktivít. Vydali sme v týchto dňoch dve nové knihy. Ako prvé sme vydali Listy Jozefovi Tisovi s názvom Slovutný pán prezident, od americkej autorky Madeline Vadkerty. Kniha bola pripravená, dokonca nám kvôli Corone na pár dní uviazla s kamiónom na československých hraniciach. Krst sme museli zrušiť, rovnako aj knižné besedy, všetko už bolo naplánované. Tému sme presunuli podľa možností na internet. Sociálne siete na šťastie fungujú, mediálny priestor rýchlo reagoval na novú ponuku LIVE streamov. Ďalšia naša nová kniha je od britského savanta Daniela Tammeta: Narodený v modrú stredu. To je krásna autobiografia z výnimočnej mysle autistu, ktorá k nám v tejto chvíli prehovára o to intímnejšie, že každý z nás oprašuje svoj vlastný vnútorný svet. Chystáme ešte jednu novinku od poľskej reportérskej legendy Ryszarda Kapuścińského. V najbližších dňoch vyjde jeho kniha Ďalší deň života, o boji za nezávislosť v Angole. Na to sa veľmi tešíme, opäť bude čo čítať. Popri knihách mám stotridsaťšesť rôznych priesad – paradajky, papriky, hrášok, bylinky… Stiahla som si e-book Balkón ako záhradka a idem si. Nikdy som to takto neriešila, najlepšia zeleninka bola vždy z trhoviska s úsmevom predajcov. No teraz sa strácam v mikrokozme svojich kvetináčov. Uspokojuje ma to podobne ako tých, čo chovajú kvások alebo kombuchu.


Ako relaxuješ?

Už dávno sme si v Absynte vraveli, že si musíme popri práci vytvoriť priestor, pre viac čítania. No a v tejto nútenej karanténe sa to celé prepojilo. Vzala som si k srdcu odporúčanie doktora Krčméryho, totiž nezanedbávať pobyt na slnku. Keď sa poobede slnko pozrie do nášho okna, vleziem si tam aj s notebookom a mám tam druhú pracovnú šichtu. Keď skončím s povinnosťami, beriem do rúk knižku. Alebo idem von so psom, som rada, že ho mám. On má koronu v paži.


Ako vidíš budúcnosť marketingu, reklamy a grafiky vo vašom regióne?

Budúcnosť marketingu nevidím v žiadnom prípade tragicky. Komunikovať treba až do poslednej chvíle, aj keby sa neviem čo všetko vyplo. Veľkou výzvou je úprimnosť komunikácie, tá v reklame už často chýbala a dnes sme na ňu všetci oveľa citlivejší. Ešte viac si dnes ceníme, keď je reklamný čas využitý užitočne a s nápadom. A to bude v nadchádzajúcom období náš veľký spoločný cieľ. 


39.

Anton Šulík, režisér

Aké zmeny nastali u teba, čo sa týka tvojej práce? Čo hovoríš na home office (ak ho máš)?

Veľa sa nezmenilo. Už rok som na voľnej nohe a stal sa zo mňa nájomný hráč. Som závislý od zazvonenia mobilu. A zatiaľ zvoní. Chválabohu. Našťastie robím. Home office sa teda stal súčasťou môjho života.

Pravidelne točím v RTVS týždenné relácie Do kríža a Anjelov strážnych. Dorobil som dokument k 100 rokom SND, ktorý mal premiéru 3.4. na RTVS a charitatívny koncert Mariána Čekovského s ŠKO Žilina spolu s Daliborom Karvayom, Sisou Michalidesovou, Teom Gertlerom, Ryanom Martinom Bradshawom a dirigentom Adamom Sedlickým pod názvom „Marián Čekovský a talenty pre Svetielko nádeje“, ktorý bude odpremiérovaný na Veľkonočný pondelok 13.4.2020 o 14.15 hod. na Dvojke. Kuknite bolo to nesmierne inšpirujúce a povzbudivé.


Ako teraz vyzerá tvoj pracovný deň?

Príprava námetov a scenárov. A hlavne postprodukcia – strih, zvukovýroba, color grading,… Okrem spomínaných tv relácií dorábam rozbehnutý projekt Panta rhei awards – odovzdávanie literárnych cien, ktorý finišuje a mal by sa objaviť tiež na RTVS v máji. Tiež je tu aj rozrobený dokument o Rajeckých Tepliciach, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta v júni pri otvorení kúpeľnej sezóny. 

Teraz v utorok 14.4. máme stretnutie spolu s generálnym riaditeľom SND Petrom Kováčom a hudobníkom Martinom Valihorom u programového riaditeľa RTVS Mareka Ťapáka, s ktorým dávame dokopy celovečerný projekt SPOLU TO ZVLÁDNEME – poďakovanie osobností neviditeľným hrdinom dnešnej doby – lekárom, zdravotným sestrám, policajtom, hasičom, predavačkám v obchodoch….  na RTVS.


Aké máš nové aktivity počas tohto obdobia? (Pracovné aj domáce)

Čakať na zvonenie mobilu. Mal by mi zazvoniť k točeniu filmu režiséra Michala Kollára 8 hodín/Ultimátum. Ale hlavne okrem roboty je to rodina. Skvelé spolužitie. Veľa kulinárčime, čítame, počúvame hudbu, pozeráme filmy… dobiehame to čo sme nestihli. Napríklad s bratmi si preposielame rodinné fotky, ktoré chalani scanujú a kolorujú. Parádny časostroj.


Ako relaxuješ?

Po siedmych rokoch si užívam návrat domov. Spolu s dcérou servisujeme naše starké – nákupy, opravy, záhradkárske výpomoci, … Tiež veľa jazdíme na skútri, venujeme sa chalupe v Trenčianských Tepliciach, veľa sa rozprávame. Pribudla k nám ešte aj Simonina frajerka Kika aj so svojim nemeckým ovčiakom Dakotou a tú si, pre zmenu, hlavne užívajú naši dvaja peruánsky naháči. A manželka Adriana, okrem svojho home officu, prekladá z taliančiny nádhernú knihu Nicola Lagiou KRUTOSŤ. Celé je to zázračne činorodé a povzbudzujúce. Pre mňa je tento čas nesmierne inšpiratívny. Baví ma tento pračudesný moment precitnutia a hodnotového uvedomenia.


Ako vidíš budúcnosť marketingu, reklamy a grafiky vo vašom regióne?

Dobre. Veď práve táto doba nás doviedla do prazvláštneho virtuálneho sveta. Prenastavujeme sa. Posunuli sme sa do vyššieho stavu komunikácie. A to je nový priestor pre grafiku, reklamu a hlavne marketing. Je to len o schopnostiach, vynachádzavosti, kreativite a odvahe. Ako vravel Bukowski: Svet patrí tým, ktorí sa neposerú. Takže netreba sa báť, netreba prepadať dezilúziam, netreba klesať na duchu. Aj toto sme my.