OPITÍ
TEXT: IVAN VYRYPAJEV
RÉŽIA: EDUARD KUDLÁČ
FOTO: EDUARD KUDLÁČ
Mestské divadlo Žilina
Súčasný text jedného z najrešpektovanejších osobnostií ruskej drámy, výnimočného i rozporuplného Ivana Vyrypajeva Opití spája niekoľko osudov v jeden večer. Obyčajní ľudia, opantaní chvíľou slobody a pravdy, prežívajú v alkoholickom opojení momenty, ktoré posúvajú hranice, menia ich životy a vytvárajú množstvo komických, no mrazivo úprimných situácií. Na dne pohárika sa ukrýva tá najzákladnejšia túžba. Túžba po láske, pravde, po niečom ozajstnom a intenzívnom. Hra Opití je jedinečným a odvážnym pokusom pozrieť sa na človeka v momente, keď sa cíti zraniteľne a božsky zároveň. V momente opojenia ducha a oslobodenia mysle – pretože stúpajúce množstvo vypitého alkoholu robí z obyčajných ľudí prorokov, schopných vidieť pravdu a aspoň nachvíľu sa dotknúť skutočnosti.
Vyrypajevova hra zaujme nielen svojím názvom a odvahou napísať text, v ktorom sú všetky postavy počas celej hry v značnom alkoholickom opojení. Odvážne sú najmä samotné názory, ktorých sú Vyrypajevovi opití hrdinovia nositeľmi. Vyrypajev sa pohráva s myšlienkou, že Boh sa prihovára k svetu cez tých, ktorí sú opití. Režisér Eduard Kudláč o mimoriadnosti Vyrypajevovho textu uviedol: Režisér Eduard Kudláč o mimoriadnosti Vyrypajevovho textu uviedol: „Celý čas sú postavy prechádzajúce príbehom opití, nie sú to však postavy závislé na alkohole. Sú to ľudia, ktorým autor potreboval rozviazať ústa. Vzťahy a kontexty týchto ľudí sa alkoholom rozplynuli do hmly. To znamená, že títo ľudia nie sú ukotvení ani vo vzťahoch, ani v nejakom priestore, ani v nejakých dôsledkoch svojich činov. Nachádzame sa v stave absolútnej prítomnosti, a tým pádom aj v stave absolútnej artikulácie tých najvnútornejších problémov, ktoré s nimi idú. Vyrypajev použil metaforu, že Boh rozpráva ústami opitých, že vlastne v stave absolútnej opitosti človek stráca nielen zábrany, ale aj svoj existenciálny kontext. To znamená zodpovednosť voči svojim činom, zodpovednosť voči tomu, čo poviem. A to je podľa mňa nesmierne zaujímavé, pretože sa dostávame do dialógov, ktoré priamo riešia problém. Nezaoberajú sa dôsledkami alebo kontextom tých problémov.“
Autor: Mestské divadlo Žilina
