Skip to main content

Pýtali sme sa našich kamarátov, s ktorými spolupracujeme, alebo sa stretávame pri našej práci 5 otázok. O tom ako fungujú a čo sa u nich zmenilo v tomto období “karantény” sa dočítate nižšie.

7.

Lukáš Bomba, sociológ / ux researcher

Aké zmeny nastali u teba, čo sa týka tvojej práce? Čo hovoríš na home office (ak ho máš)?

Zistil som, že home office mi vyhovuje tak raz za týždeň, maximálne dva krát. Pracovať z domu znamená pre mňa, že nekontrolujem celkom koľko pracujem. Niekedy totiž pracujem dlhšie ako by som chcel. Na druhej strane sa veci sa hýbu rýchlešie. Koho potrebujem tomu napíšem, alebo zavolám. Ľuďom, ktorí u nás pracujú na takej manuálnejšej práci – nahadzujú dáta do CMS sa zvýšila produktivita tiež. Vidíme to na náraste ich pracovnej kapacity. 


Ako teraz vyzerá tvoj pracovný deň?

Ráno po raňajkách, už pred 9 začnem pracovať. Niekedy pracujem a niekedy asi dve hodiny surfujem na nete a hľadám inšpiratívne veci ako posunúť u nás celé UX a research, samozrejme popri tom vybavujem veci, ktoré potrebujeme posunúť ďalej. Obed máme okolo 12. A pracujem približne do 17. Tu mám čas na dlhšie telefonáty, alebo sústredenú prácu. Veľa krát pracujem aj dlhšie ako do 17:00 a stáva sa, že niečo musím urobiť aj v sobotu, lebo jeden náš grafik je počas pracovného týždňa veľmi vyťažený. Aspoň raz za pár dní sa potrebujem ísť vyvetrať po práci. Je to náročné  všetko robiť z domu.  


Aké máš nové aktivity počas tohto obdobia? (Pracovné aj domáce)

Hráme Osadníkov z Catanu. Po večeroch pozeráme filmové klasiky. Zatiaľ máme za sebou Harryho Pottera. Pečieme z kvásku. Viac čítam knihy. O chvíľu bude treba vysadiť letničky na terasu.


Ako relaxuješ?

Toto je problém. Večer pri hrách, alebo filmoch, alebo knihách. Alebo sa idem previesť na aute na dve hodinky a pustím si pri tom nejakú prednášku, alebo audio knihu. Už som na konci Daniela Kahnemana – Myslenie rýchle a pomále. Prijal by som 3 dňový víkend. 


Ako vidíš budúcnosť marketingu, reklamy a grafiky vo vašom regióne?

Viac sa pôjde do onlinu. Bude tak vznikať väčší tlak na kvalitnú prácu – aby sa predávalo a propagovalo efektívnejšie. Iba by som hádal či dôjde k výraznému ekonomickému prepadu a postupne sa odvetie bude zbierať z kolien, alebo naozaj krízu lepšie prežijú tí pripravenejší. Myslím, že aj kamenné odbchody pôjdu viac cestou online predaja, alebo aspoň vybudujú infraštruktúru doručovania tovaru a služieb a menej sa budú spoliehať na to, že zákazníci prídu k nim. Tu vznikne potreba väčšej propagácie v najbližších mesiacoch. Ako rýchlo a kedy sa to začne diať v takej miere, že si to všimneme teraz ťažko povedať. Všetky zmeny si uvedomíme až keď sa pozrieme dozadu. Verím tiež, že vo všeobecnosti sa posilní pocit ako je svet v ktorom žijeme prepojený a ako sa navzájom všetci potrebujeme. 


8.

Vlado Ďurajka, grafický dizajnér

Aké zmeny nastali u teba, čo sa týka tvojej práce? Čo hovoríš na home office (ak ho máš)?

Zatiaľ žiadne.


Ako teraz vyzerá tvoj pracovný deň?

Snažím sa vždy začať pracovať pred 10.00. :)


Aké máš nové aktivity počas tohto obdobia? (Pracovné aj domáce)

Dobiehajú nejaké rozrobené projekty a pribúdajú aj nové. Snažím sa trochu robiť aj hudbu.


Ako relaxuješ? 

Bicykel, víno, Nine inch nails. :)


Ako vidíš budúcnosť marketingu, reklamy a grafiky vo vašom regióne?

Pracujem najmä pre bývalých kolegov ešte z môjho pôsobenia v Ogilvy. ktorí sú teraz v rôznych bratislavských agentúrach, to sú moji hlavní klienti, takže iba minimum veci robím regionálnych.


9.

Zuzana Tureková, marketérka a PR duša

Aké zmeny nastali u teba, čo sa týka tvojej práce? Čo hovoríš na home office (ak ho máš)?

Keďže sme s manželom obaja pracovali prevažne z domu, mali sme nastavený režim, ktorý sa nám osvedčil, tak v ňom pokračujeme a vyhovuje mi to. Máme malé dieťa a pri práci sa striedame. Keď pooobede spí, pracujeme obaja. 

Zrušili sme však všetky pracovné cesty, stretnutia, tiež plánovaný krásny projekt súvisiaci s cestovným ruchom, ktorý sa mal rozbehnúť na jar, museli sme odložiť otváranie nášho ateliéru. Nie je to len ružové. 

Čo sa týka klientov a náplne práce, prvé dni som musela operatívne zastavovať a meniť kampane, prekopávať publikačné plány na sociálne siete, ponoriť sa do problematiky krízovej komunikácie a ponúkať klientom doslova expresné riešenia na upokojenie zákazníkov. Teraz sme spomalili. Keďže sa orientujem vo veľkej miere na gastrosegment, čelila som aj nepríjemným a smutným situáciám a na definitívne následky ešte čakáme. Hodinu týždenne sa snažím vyčleniť na konzultácie zadarmo, prípadne sa snažím poradiť tam, kde je to potrebné aj nad rámec doteraz poskytovaných služieb, lebo inak sa to jednoducho nedá. 

Našťastie sa moje živobytie odvíja od komunikácie, takže som nezostala zo dňa na deň bez práce, ako mnohí. To, že klient musel zatvoriť prevádzku, totiž neznamená, že si môže dovoliť prestať komunikovať – práve naopak, musí komunikovať, informovať zákazníkov, upokojovať, hľadať riešenia, aby pokryl ich dopyt a teda potreby. Ako? Ideálne cez sociálne siete a už vybudované kanály – napr. aj svoj blog. Podľa prieskumov používanie sociálnych sietí (FB, IG, messengeri) stúplo v druhej polovici marca približne o 40 %. Tam sú teda naši zákazníci, tam je naša cieľovka, tým smerom ťahám klientov.  A čo títo potrebujú ľudia počuť? Cítia neistotu, sú podráždení, lezú im na nervy deti, ktoré sa nechcú učiť, manžel, ktorý zrazu aj žmurká so zvukovým efektom, nevedia, či neprídu o prácu, či neochorie starká. Chcú zostať informovaní, no zároveň hľadajú uistenie, že všetko bude v poriadku. Boja sa konať – teda aj zbytočne investovať, ale chcú mať pocit, že aspoň z časti je všetko ako predtým. Preto, v závislosti od tovarov a služieb poskytovaných klientom, tlačíme na služby, ktoré pokryjú tieto potreby – napr. v gastrosegmente balíček koláčov z výdajného okna kaviarne či s dovozom, rúška zdarma k nákupu…


Ako teraz vyzerá tvoj pracovný deň?

Tiež pomalšie. Rodinné raňajky, potom knižky a hry so synom, medzitým varenie obeda – manžel zvyčajne dopoludnia pracuje. Potom spoločný obed a Viktorov poobedný spánok – vtedy sa začína môj naozajstný pracovný deň, telefonáty, maily, operatíva. Keď sa syn zobudí, dáme si spoločný olovrant a idem ďalej pracovať, prevažne už na samotnej kreatíve, tvorbe textov, vtedy sa mu venuje manžel. O piatej zatváram “office” a večer už pre klientov nepracujem, takže reálne venujem práci 2 – 3 hodiny denne.


Aké máš nové aktivity počas tohto obdobia? (Pracovné aj domáce)

Priberám. Tomáš tiež podľahol kváskovaniu, takže sa objedám čerstvým chlebom do kómy. V práci mi chýbajú stretnutia s klientmi, keďže všetka komunikácia prebieha online alebo telefonicky. A viac sa vzdelávam a skúšam nové aplikácie, technologické remote riešenia, do ktorých nabádam aj klientov. A aj viac rozmýšľam, čo má pozitívny efekt – teda prichádzajú nové nápady – aj negatívny efekt – obavy z budúcnosti.


Ako relaxuješ?

Viac čítam. A tiež upratujem a pri tom si čistím hlavu. V lete očakávame prírastok, takže triedim, plánujem, organizujem, balím, periem, škatuľkujem – to je pre mňa totálne vypnutie. So susedmi dávame dokopy záhradku vo vnútrobloku (na striedačku), takže sa aj vŕtam v zemi. Chýbajú mi prechádzky. Doteraz sme boli zvyknutí tráviť aj 4 hodiny denne vonku, na prechádzkach, na ihriskách. Keďže však nemáme auto, sme uväznení v centre mesta a sú dni, kedy to na mňa veľkolepo dolieha a je mi zo všetkého strašne smutno, napríklad, keď chce ísť syn pozrieť vláčiky na stanicu.


Ako vidíš budúcnosť marketingu, reklamy a grafiky vo vašom regióne?

Ojoj. Rezonuje vo mne myšlienka pápeža Františka aplikovateľná na všetky sféry života: “Mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví v chorom svete.” V ostatnom období som totiž mala pocit, že my, marketéri, zabúdame občas vystrčiť hlavu z okna, núkame svojim klientom riešenia, ktoré idú absolútne mimo zákazníckych potrieb. Akoby nám ego zatienilo zdravý úsudok, prestali sme používať sedliacky rozum, nechali sme sa prevalcovať konzumom, kvantitou, nech to znie akokoľvek pateticky… Takže sa vraciame k podstate. 

A čo teda bude? Trh sa vyčistí. Žiaľ, doplatia na to aj tí poctiví, ktorí nemôžu/nedokážu modifikovať svoje služby tak, aby to ustáli. Doplatia na to začínajúce podniky, ktoré nemali vytvorenú finančnú rezervu, prípadne prevádzku doteraz dotovali, vrazili do nej úspory, atď. Zmrští sa preto aj dopyt po kampaniach, ľudia budú viac premýšľať, do čoho investujú peniaze. Zmení sa nákupné správanie, možno natrvalo/resp. dlhodobo, meniť sa bude musieť teda aj marketing. Hoci neviem, čo bude, už teraz môžem pracovať. Ako sa teraz správajú moje persóny (moji zákazníci)? Ako trávia čas, pracujú? Sú doma z deťmi? Klesol im príjem? Prišli o prácu? Tiež kváskujú, pečú banánové chleby, robia stojky na hlave? Čítajú? Aké médiá čítajú? Trávia viac času na sociálnych sieťach? Čo tam robia? 

Ak sa k takýmto dátam neviem dostať, môžem to skúsiť reflektovať na sebe a svojej rodine – ako vyzerajú moje výdavky za ostatné 2 týždne? Čo som skresal, v čom som si doprial? Pozerám viac TV? Preklikávam sa do bezvedomia cez stories na Instagrame? 

A čo mi tieto odpovede dajú – ako marketérovi? Zistím, že môj klient teraz nepotrebuje investovať do bilboardov, keďže výrazne klesla premávka na “jeho” miestach. Poradím mu preorientovať sa na online segment, ak je to vhodné. Navrhnem mu blogy, veď teraz veľa ľudí číta… atď. Nedá sa to však, aplikovať, všeobecne, samozrejme. Ak patrí k mojim klientom kaderníčka, ktorá má definitívne zatvorené a nájom si platí z úspor, môžem jej odporučiť ponúkať namiešané farby na šedivé odrasty a masky a ošetrenia na doma na mieru pre stálych klientov, ale nemá to záchranný ani dlhodobý efekt… 

Nevieme, čo ešte príde. Napríklad nedávno premiérom avizovaný prípadný blackout krajiny by mal nedozierne následny nielen pre marketing a ekonomiku krajiny všeobecne. Snažím sa byť preto čo najviac flexibilná, nenúkať klientom dlhodobé plány a nesplniteľné vízie, netlačiť ich do investícií len pre to, aby som z toho aj ja čosi vytrieskala. Lebo posledné, čo potrebujeme, je parazitovať na sebe.