Máte plné zuby fotiek ratolestí svojich spolužiakov zo strednej školy na sociálnych sieťach?
Na úvod výstavy Lucie Dovičákovej s názvom Mammalia jedno priznanie. Už niekoľko rokov si blokujem na sociálnych sieťach zobrazovanie príspevkov každého priateľa, ktorý tam zavesí fotku svojho decka. Stačí jedna. A v reálnom živote sa im od tej chvíle začnem podvedome vyhýbať. S deťmi to až tak dobre neviem. Svoje dve netere mám úprimne rada, aby bolo jasné, že nie som netvor.
Vernisáž vo streda 22. 7. 2015 o 18.00, výstava potrvá do ± 14. 8. 2015.
Lucia Dovičáková je už dva roky matka. Dozviete sa to z každej jej maľby aj kresby z tohto obdobia, a aj z väčšiny jej príspevkov na sociálnych sieťach. Napriek tomu sa mi príspevky Lucie Dovičákovej stále pravidelne zobrazujú, dokonca nešetrím ani páčikmi. Baví ma sledovať, čo sa deje v jej rodine a najviac ma baví sledovať na jej dielach, ako sa asi cíti ako matka. Lebo takto nejak si materstvo predstavujem aj ja.
Prsia ovísajú a zaberajú väčšinu priestoru naokolo, žena-kojička žije len pre svoje dieťa. Alebo sa stará o domácnosť. Matka-svätica, bezbreho oddaná svojmu potomkovi, ktorý má od roztomilej tváričky z obalu od plienok veľmi ďaleko. Kontakt so svetom sprostredkúvajú len ostatní, šťastne milujúci rodičia, so svojimi zámotkami vo farebných šatkách všade naokolo. Dovičáková vo svojich dielach nič neprikrášľuje ani neidealizuje, len s drsnou iróniou popisuje život začínajúcej matky.
Lucia Dovičáková (1981) je absolventkou ateliéru súčasnej maľby Rudolfa Sikoru na Fakulte umení v Košiciach. V roku 2006 sa stala finalistkou Ceny Oskára Čepana, v roku 2011 sa stala laureátkou ceny Tatra Banky Mladý tvorca. V rokoch 2012 a 2013 bola finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB. Pravidelne vystavuje samostatne aj na kolektívnych výstavách a jej diela sú zastúpené napríklad v zbierkach SNG, Galérie Nedbalka a ďalších súkromných zbierkach. Žije a pôsobí v Košiciach.
Txt: Katarína Gatialov
