Skip to main content

Láska, verše, strach a smrť v životoch Sylvie Plathovej, Teda Hughesa a Assie Wevillovej.

Životopisných kníh o Sylvii Plathovej vyšlo od jej smrti v roku 1963 mnoho. Román francúzskej autorky Claude Pujade-Renaudovej Pytliakove ženy však vôbec nie je typickou životopisnou knihou. Je to predovšetkým ľúbostný román. Prepletajú sa v ňom viaceré hlasy, ktoré tento nekonečne smutný rodinný príbeh spájajú do mohutného, neobyčajne plastického a autentického prúdu strhujúceho románu. Sú to hlasy pútavé, fascinujúce, drásavé, ale i úsporné, vždy citlivo narábajúce s nezvratnými faktami z celkom nedávnej minulosti. Vstupujeme nie len do hlavy Teda a Sylvie, ale aj jej matky, rivalky, sestry, jej psychiatra, priateľov či susedov. Sledujeme ich myšlienky, túžby, nálady, ich boje. Román ďaleko presahuje možnosti biografie, hoci sa drží prameňov a faktov, niekedy podaných tak stroho, až to mrazí.

Artforum vlastne pôvodne nemalo byť kníhkupectvo. Chceli sme sa konečne slobodne – a verejne – venovať tomu, čo sme dovtedy robili za zavretými dverami našich bytov. Chceli sme čítať, počúvať a debatovať o kultúre, ktorá inšpiruje. Chceli sme organizovať koncerty a výstavy, vydávať a predávať platne a knihy. V obláčikoch mysli nám nad hlavami plával starý dom v centre Bratislavy. Tam sa to všetko bude diať!

Začali sme exilovou literatúrou a samizdatovými časopismi a koncertmi: holandské bubnové trio, švajčiarska hudobná kapela, maďarskí pankáči… Sny sa stávali realitou. Celkom vedome a s radosťou sme pokračovali v tom, čo vytvorili Jazzová sekcia a neskôr pražské Artforum.

Naše prvé kníhkupectvo a galéria boli v pavlačovom byte rozpadajúceho sa domu na Ulici Červenej armády (dnes Grösslingova). S miestnymi squatermi (dnes známi hudobníci, výtvarníci či spisovatelia) sme sa delili o tečúcu vodu. A mohlo sa prihodiť, že pri prezeraní Hrabala, Klímu či Kierkegaarda sa vám na pleci usadil voľne poletujúci papagáj perfektne imitujúci zvonenie telefónu. Cesty vlakom z Prahy a Brna s ruksakmi plnými kníh vystriedali cesty Škodou 105. Po necelých dvoch rokoch bolo jasné, že dni tej budovy sú zrátané.