Pred mesiacom sme uverejnili posledných pár článkov zo série „MINIROZHOVORY“.
V tomto rýchlo obľúbenom projekte sme sa pýtali našich kamarátov, spolupracovníkov a známych 5 otázok ohľadom ich života a práce počas pandémie Corona vírusu na Slovensku. Teraz po mesiaci, sme sa zopár z nich znovu opýtali. Tentokrát šlo však už len jednu jednoduchú otázku:
Čo sa u teba odvtedy zmenilo?
Maťo Noga, hudobník a producent
Ahojte, čo sa zmenilo??
V osobnej oblasti badám náznak kondičky na bicykli, a ukončené domáce prerábky. :) V profesnej, začínam pomaly riešiť zopár projektov, takže už je to to povestné svetlo na konci tunela. A musím uznať, že sa teším z práce ako už dávno nie. Koncerty sú síce ešte stále otázne, ale začíname nahrávať a podobne. A oveľa viac si vážim „obyčajný“ kontakt s kamarátmi, keď sa môžeš s niekým rozprávať, dať si kávu, pivo a nie je to cez obrazovku.
Kristína Zvedelová, historička umenia
U mňa sa v podstate nič radikálne neudialo. Stále pracujem v ležérnom móde, ale konečne začínam viac času tráviť von, v teréne. Aj keď sa opatrenia v súvislosti s korona vírusom uvoľňujú, stále mi to neumožňuje pracovať v plnom nasadení. Naďalej trávim voľný čas najmä v prírode a na záhrade a pomaly a potichu podlieham pocitu, že takto to už bude navždy. :-)
Mgr. Martin Furman, PhD., archeológ
Myslím si, že nič. Ako som písal už v rozhovore, mám viac času na šport a čítanie vecí, ktoré ma bavia.;)
Matej Vanoch, redaktor a editor časopisov a webov
Zmenilo sa predovšetkým to, že som sa začal pomaly dostávať z izolácie. Dvakrát týždenne chodím do kancelárie a keďže sa zdá, že koronavírus skapíňa, začal som sa opatrne stretávať s ľuďmi. Takže to svetlo na konci tunela sa rozsvietilo, dá sa zájsť na pivo, sadnúť si na terasu a z toho sa veľmi teším. Zmenil sa aj môj pohľad na to, čo je normálne a čo už nie. Keď som videl pred týždňom partiu mladých ľudí, ktorí boli nielenže bez rúšok, ale navyše medzi nimi kolovala fľaša borovičky, skoro sa mi pri pohľade na ten šokujúci výjav zastavilo srdce.
Michal Németh, umelecký šéf Bábkového divadla Žilina
Od prvej ankety sa zmenila podstatne iba číslovka na váhe. Narástol mi výstavný OTP – Okrasný Tukový Prstenec. Inak sa nezmenilo skoro nič. Stále ma neskutočne vytáča nosenie rúška, aj keď to robím stále poctivo, stále vyhrám v NHL20 nad Rolandom Kánikom a Benem iba sviatočne, stále neviem po hebrejsky a salto dozadu, stále sú divadlá zatvorené a stále nevieme, kedy sa to zmení.
Prešli dva mesiace a jediné zaujímavé, čo som sa naučil, sú prvé lekcie klavíra, ktorý som si do karantény (na splátky) zaobstaral a moja krásna do najmenšieho detailu vychytaná záhradka v Animal Crossing.
Ale budem aj pozitívny – dnes som bol po jednotke večnosti v kaviarni. Síce do papiera a vypiť pekne na stojáka na ulici, ale už vidieť svetlo na konci tunela.
Katarína Luciaková, architektka
Nejak som sa celou touto situáciou prestala zaoberať. Respektíve, asi som si už na ňu zvykla a beriem ju automaticky. Tým, že si položil túto otázku, tak som sa skúsila zamyslieť. :)
Je pravda, že keď sa pozriem na svoje správanie, pocity, dva mesiace dozadu a teraz, vidím zmenu. Predtým som sa cítila veľmi skľúčene, ohrozene a smutno, že sa niečo takéto na svete udialo. Dnes, som zo situácie stále ešte smutná, ale už ju beriem nejak automaticky ako fakt.
Nejak som sa zaradila do systému a plyniem v ňom. Niečo, čo som pred dvoma mesiacmi robila pomaly so slzami v očiach, robím dnes už automaticky. Napr. rúško, online stretnutia, eshopy, cvičenie cez internet – beriem to už tak nejak automaticky, normálne. Čo si uvedomujem a cítim, je fakt, že mám tieto dni dosť stereotypné. Už ani neviem koľko ich bolo.:) V podstate to tak nejak asi aj chcem. Aby toto obdobie splynulo do jedného uzavretého celku, kde bol jeden režim. A veľmi túžim, aby sa toto vákuum jedného dňa skončilo a vrátilo sa všetko do starých koľají. Verím tomu, že budú krajšie, vysnívané a budeme si ich veľmi, veľmi vážiť.
Jaro Viňarský, performer a transformer
V o.z. SKOK! sme realizovali jeden online workshop, ktorý nahradil pôvodne plánovaný. Sme radi, že túto zmenu akceptoval aj Fond na podporu umenia a lektorov sme tak mohli zaplatiť z ročného grantu. Mimo toho sme spustili na FB dlhodobý projekt kolektívnej tvorby MeMoirs XX, ktorý pokračuje už piaty týždeň a nádejne sa vyvíja. Hľadáme ďalej spôsoby ako čo najviac udržať živosť živého umenia vo virtuálnom svete. https://www.facebook.com/groups/MeMoirsXX
Prehlbuje sa môj pocit potreby spomaliť, spomaliť, spomaliť. Prestávam vnímať lineárny čas. Paradoxne sa v niečom cítim omnoho slobodnejší. Čo je nepríjemné je úbytok financií a frustrácia z toho ako do dnešného dňa vláda SR nie je schopná riešiť oblasť podpory kultúry, umenia a umelcov na voľnej nohe. Podpory sa nám stále nedostáva. Ja som o ňu ešte nemusel požiadať, no od júna už budem na nule. Odsúvam úspešne všetky možné platby, no opäť za podmienok, ktoré len ukazujú na tom, že žijeme v otroctve ekonomiky, ktorú sa vlády snažia dostať opäť tam kde bola, namiesto nutnému prehodnoteniu jej nastavenia.
Podcastovanie som na chvíľu odsunul nabok, najmä pre to, že moje technické možností sú naozaj limitujúce a tým pádom mi to zaberá veľa času. Napokon je online aktivít toľko, že moje home-made podcastovanie sa v tom stratí a svetu aj tak veľmi nepomôže.:) Ale nevzdávam to, len som túto činnosť utlmil.
Silent Retreat Day mi ostal a stal sa pre mňa tým najpevnejším bodom počas týchto týždňov. Nevzdám sa ho ani po COVID-19. Otázkou bude ako ho implementovať tak, aby to bolo rešpektované. Napríklad, aby sa stal mojou podmienkou uzatvorenia zmlúv na projekty. Jednoducho mať v rukách vlastnú podmienku, v závislosti od ktorej do niečoho budem vstupovať.
Zuzana Tureková, marketérka a PR duša
Život sa vracia do starých koľají. A vôbec nie pomaly! Niektoré segmenty sa rozbehli raketovou rýchlosťou – najmä očakávaný online, a kto nebol pripravený, mohol zostať zaskočený. Väčšina našich klientov vzišla z karantény, aj napriek prepadu tržieb, posilnená – buď rozšírili portfólio produktov, zlepšili ponuku služieb alebo sa priblížili k zákazníkom cez sociálne siete (napr. kamenná predajňa spustila e-shop, e-shop zase začal s dovozom koláčikov aj do iných miest, mnohí sa konečne dostali k blogu, ktorí odsúvali, začali krásne komunikovať na FB a IG a my sme aj vďaka tomu mohli rozšíriť tím o milého človeka, atď). V kalendári na budúci týždeň už máme aj nejaké presunuté zákazky z čias izolácie, takže sa mimoriadne teším na staré známe tváre, ktoré som doteraz vídala len cez Google Hangouts online meetingy. Verím, že na postupné uvoľňovanie opatrení nedoplatíme, čierny scenár sa nám vyhne a potvrdí sa to známe klišé, že všetko zlé je ja niečo dobré. A konečne sa aj normálne nadýchneme.
Katka Rosenzweigová, hračkárstvo Bubliboom
Prvá zmena prišla s otvorením Bubliboomu v 1. fáze uvoľňovania. Pokračujeme v tom, čo sme robili pred zatvorením: predajom, osobným kontaktom so zákazníkmi, výberom a dopĺňaním tovaru, v komunikácii s dodávateľmi a výrobcami. Podarilo sa dohodnúť pár nových spoluprác, takže v Bubliboome pribudnú aj nové značky. Druhá zmena vyplynula tiež z otvorenia Bubliboomu. Niektoré pracovné úlohy som preniesla na “moje pravé ruky” a ja sa postupne môžem venovať aj iným plánovaným pracovným aktivitám. Jemné obmedzenie však ešte trvá-zatvorená škôlka. Takže syna mám neustále pri sebe aj v práci. Čo si vie asi každý pracujúci rodič predstaviť. :) Obdobie, keď bol Bubliboom zatvorený je našťastie za nami. Prinieslo však nové impulzy, ukázalo slabé miesta firmy a nasmerovalo nás k prioritám – čo treba riešiť ako prvé, čo počká.
Som rada, že nás v období zatvorenia naši zákazníci podržali a nakupovali online. Získali sme aj nových zákazníkov, ktorí si našli k nám cestu cez bubli eshop. Všetci tak podporili našu snahu zotrvať na trhu a najmä dali šancu lokálnemu biznisu. Nesmierne si to vážime.
Michal Kolárik, športový novinár, vedúci hokejového oddelenia v denníku Šport
Za posledný mesiac sa toho síce nezmenilo až tak veľa, ale aj to málo mi niekedy príde, ako veľký posun vpred. V práci ide všetko podobne, ale už cítiť, že sa postupne uvoľňujú opatrenia. V Športe už nepíšeme iba o tom, ktoré podujatie sa zrušilo a presunulo, ale informujeme aj o športovcoch, ktorí naopak začali s tréningom, prípadne priamo so súťažami. Kým sa všetko v športe vráti do normálu, potrvá to ešte pár mesiacov, ale cítiť, že najhoršie je za nami. Snáď aj, čo sa týka predaja nášho denníka. Otvárajú sa stánky, obchody, ľudia viac cestujú, takže sa im snažíme prinášať všetko podstatné, čo sa deje, aby boli s nami v obraze. Stále však ostávame v práci ostražití, nosíme rúška a väčšina kolegov je na home office.
Súkromne je to lepšie, Bratislavu som už opustil niekoľkokrát, videl som sa s dcérou a rodinou v Žiline, s priateľmi a stihol som aj túru v Malej Fatre. Prvý raz som bol na Sokolí a odporúčam všetkými desiatimi. Otvorili sa už aj niektoré múzeá, takže som podporil aj kultúru a vybral sa do čunovskej Danubiany. Je v nej nová výstava Laca Terena a je skvelá. Choďte na ňu a podporte umelcov. Ja som tak urobil nielen v prípade Danubiany, ale aj chalanov zo žilinského Artfóra, u ktorých som nakúpil knihy, časopisy a dal si kávu. Do skla a pekne v kresle na štvorcáku! Úžasné čosi. V Artfóre, ale aj inde v Žiline a v ďalších mestách po celom Slovensku sa vynikajúco porátali s karanténou a koronakrízou. Viacerí by si z týchto ľudí mali vziať príklad. Celkovo je teraz vidno, kto mal svoje podnikanie ako živobytie a mal a robil ho rád a kto podnikal bez vízie a vzťahu k svojmu obchodu, službám, zákazníkom, zamestnancom. Tí, ktorí to nevzdali a zabojovali, sú víťazmi a pretrvajú, aj keby prišla druhá vlna pandémie.
Anton Šulík, režisér
Čafte všetci.
K veci.
Všetko je po starom. A predsa. Pribudlo niečo nové. Iné. Nepoznané. Tá vynútená pauza prospela. Akosi viacej sa teším z práce a hlavne z ľudí, s ktorými pracujem. Ľudia sú oddýchnutejší, citlivejší, vnímavejší, empatickejší. Ten návrat priniesol novú chuť do života. Do práce. Do vzťahov. Akosi sa viac zo seba radujeme. Vážime si to, čo sme opäť spolu. Našli sme niečo, čo sme doteraz mnohí nedoceňovali. Seba samých. Smrdíme opäť človečinou. A to je dobré.
Ľuboš Mišík, kníhkupec
Výrazná zmena je to, že môžeme mať náš vymazlený obchod otvorený a môžeme u nás vítať milovníkov dobrých kníh. Nemusíme predstavovať v online priestore čo všetko vyšlo, ale vieme pustiť ľudí dnu, aby sa pozreli sami.
Vlado Chaban, realitný maklér a spolumajiteľ e-shopu BlackPitt
V porovnaní s prvou “anketou” sa určite trocha oživili moje sociálne kontakty. Čo sa týka práce, dá sa povedať, že som naspäť v predkoronovom, aj keď „bezkontaktnom“ a hygienickejšom režime.
Peter Dlhopolček, grafický dizajnér a výtvarník / Profigrafik.sk
Za tento mesiac sme napísali články ako udržať biznis počas pandémie, ako komunikovať počas krízy, ako sa menia priority a o refreshi marketingu. Tiež sme vytvorili s kolegyňou Dagmar Bleyovou a mojou manželkou Lindou prezentáciu o marketingu počas krízového obdobia, ktorú sme dali na našu stránku zadarmo k stiahnutiu. Dostal som výzvu a 28 dni som každý deň spravil autorskú typografiu slova ONLINE a taktiež som ilustroval už 11 tém v skupine Battlefield: Canvas . Začali sme sme viac chodiť vonku aj ľudia sa chcú viac pracovne stretávať. Pravdaže dodržiavame všetko čo je potrebné v tomto období. Boli sme sa prejsť do prírody konečne aj s našimi rodinami a kamarátmi. Chcel som „začat športovať“… :) Nakoniec som tento priestor dal radšej manželke a ja som sa snažil pracovať – ešte stále z domu. V júni to, ale zruším a začneme pracovať z kancelárie v mestskom divadle a snáď sa dostanem aj na ten bicykel. Tak si držme palce nech cez leto môžeme poriadne rozbehnúť všetko, nielen biznis.
Prehľadný zoznam odpovedajúcich nájdete nižšie. Ešte raz im veľmi pekne ďakujem za tento záznam doby.
Michal Németh, umelecký šéf Bábkového divadla Žilina
Mgr. Martin Furman, PhD., archeológ
Mgr. Art Monika Čákyova, grafická dizajnérka
Tomáš Rybár, grafický dizajnér a VJ
Maťo Noga, hudobník a producent
Katarína Luciaková, architektka
Lukáš Bomba, sociológ / ux researcher
Vlado Ďurajka, grafický dizajnér
Zuzana Tureková, marketérka a PR duša
Peter „Krto“ Kotrha, strihač a kameraman
Vlado Chaban, realitný maklér a spolumajiteľ e-shopu BlackPitt
Vladimír Majtan, metodik obnovy pamiatok, KPÚ Žilina
Dušan Dobiáš, robotník v kultúre a umení
Lukáš Hollý, bistro Veggo
Iveta Pagáčová, herečka Mestského divadla Žilina
Tomáš Turek, copywriter a fotograf
Matej Dolník, Consumer Collecting Manager CZ/SK Red
Peter Madigar, manažér MAS Terchovská dolina
Janko Dobrík, herec Mestského divadla Žilina
Marek “Fricko” Šutara, bar a event manager
Kristína Zvedelová, historička umenia
Tomáš Lazár, aforista a herec Divadla Na Hrane
Ľuboš Mišík, kníhkupec
Jaroslav Buchta, Varínska tlačiareň
Matej Vanoch, redaktor a editor časopisov a webov
Šimon Babej, dizájnér a tlačiar
Maja Demjanovičová, Pure Junk
Michal Kolárik, športový novinár, vedúci hokejového oddelenia v denníku Šport
Katarína Ket Labudová, VŠ učiteľka anglickej literatúry
Michal Fiabáne, Global digital PR representative, ESET
Jakub Michel, fotograf a učiteľ
Martin Čech, zamestnanec v automobilke
Katka Rosenzweigová, hračkárstvo Bubliboom
Ján Králik, manager MANZO steak&burger
Hanka Lukšu, lektorka detských výtvariek
Karolína Bašteková, dizajnérka, výtvarníčka a jogínka
Jaro Viňarský, performer a transformer
Nina Rybárová, Vydavateľstvo Absynt
Anton Šulík, režisér
Ingrid Dolniková, Mesto Žilina odbor školstvo, kultúra, šport
Barbora Chomová Uríková, Stanica Žilina-Záriečie
Slavomíra Ondrušová, šperkárka a ilustrátorka
Peter Dlhopolček, grafický dizajnér a výtvarník / Profigrafik.sk
Juraj Kavecky, Banka Žilina
