ARTFORUM MÁ 25

25 ROKOV KNÍHKUPECTVA ARTFORUM


25 rokov kníhkupectva Artforum “Ešte predtým ako začalo Artforum, sme sa stretávali a rozprávali. Tak, ako tu teraz sedíme a ako sa slobodne rozprávame, v tých časoch to nebolo… …bežné. Predsa len sme stále mali pocit, že sme pozorovaní a kontrolovaní. Že nás niekto vidí a zničí.“ Povedal Peter Michoněk, jeden z ľudí, ktorí stáli pri vzniku Artfora. Ďalšími kľúčovými ľuďmi boli Jana a Vlado Michalovci, Juraj Kušnierik a Cimo a Xeňa Zimmermanovci. Vladimír Michal bol vtedy členom Jazzovej sekcie, čo bolo združenie fungujúce poloilegálne od invázie sovietskych vojsk, resp. od roku 1969. Jedným z cieľov Jazzovej sekcie bola publikačná činnosť. Cez Vlada Michala sa tak medzi ľudí dostali nedostupné texty a publikácie ako Revolver Revue alebo Lidovky a napríklad aj zakázaná Hrabalova kniha Obsluhoval jsem anglického krále.

Ja osobne (Peter Michoněk) som to vnímal od začiatku ako taký nejaký sen, ktorý sa nemôže uskotočniť. Vtedy to bolo takmer nemožné. Často sme sa rozprávali u Michalovcov doma. A postupne sme si stále viac trúfali tak v sebe, že to skúsime. A tak sme sa rozhodli, že čosi spravíme, ale v tej dobe to bolo takmer nemožné. A to, o čom sme rozmýšľali, to nebolo kníhkupectvo, tam sme v zásade o knihách ani veľmi nerozmýšľali. Chceli sme spraviť priestor, kde sú k dispozícií hudobné materiály, knihy, kde sa dá porozprávať, koncerty, výstavy, semináre.“

Po 17. novembri


V roku 1986 bolo niekoľko členov Jazzovej sekcie zatknutých a združenie bolo rozpustené. Pár mesiacov po prepustení, v roku 1988, Karel Srp starší požiadal o registráciu Artfora – organizácie s rovnakou náplňou, ako bola Jazzová sekcia a povolenie dostal s tým, že členovia Artfora musia mať trvalý pobyt v Prahe, nikde inde. Potom prišiel 17. november. “Ešte koncom novembra sme sa rozhodli, že vstúpime do Artfora, lebo to obmedzenie padlo. A chceli sme založiť pobočku Artfora v Bratislave.“ hovorí Juraj Kušnierik, ktorý spolu s ostatnými oslovil s týmto zámerom Karla Srpa. Ten im dal k dispozícii niekoľko podpísaných hlavičkových papierov – pre prípad, že by bolo treba niečo vybaviť.

Koncert 19. 2. 1990


19. februára 1990 sa uskutočnila prvá verejná oficiálna akcia poriadaná Artforom v Dome lodníkov. Hrala tam brnenská kapela E a Mikuláš Chadima z Prahy, produkčne koncert zabezpečovala Xénia Zimmermannová. Okrem párkov a piva sa tam predávali aj knihy a publikácie, knihy, ktoré sa v kníhkupectvách nedali kúpiť – napríklad z vydavateľstva Alexandra Tomského Rozmluvy, alebo exilová literatúra od Pavla Jungmana zo Zlína. Pithart, Havel, Tatarka, Petlice, malé pekné paperbacky a Magorove Labutí písně. „Keď koncert začal, tak už boli tie knihy vypredané, to sme nečakali.” (JK) Exilové knihy boli na tú dobu drahé knihy, predávali sa za ceny, ktoré boli nastavené v librách a v Československu sa knihy bežne predávali za 10-40 korún, ale nakoniec sa všetky predali. “A to bol jeden z prvých impulzov, že poďme predávať knihy ako Artforum. Bola to vlastne prvá verejná akcia Artfora. Prečítali sme nejaké vyhlásenie že budeme odteraz pravidelne fungovať v Dome lodníkov každý utorok na dve hodiny.“ (Vlado Michal)

Utorky v Dome lodníkov


„No a keď bol záujem, tak sme sa s jemne kapitalistickým citom rozhodli, že keď si trh žiada, tak donesieme ďalšie.“ (JK) Na niekoľko hodín týždenne si v Dome lodníkov prenajali kanceláriu, kde predávali knihy a platne. Po knihy sa chodilo do Zlína k Pavlovi Jungmannovi, alebo do Prahy, kde vtedy začínali fungovať vydavateľstvá ako NLN, alebo Vyšehrad, zaujímavé začalo byť Nezávislé tiskové středisko, ktorého vznikol neskôr Respekt, alebo časopis Vokno. Knihy sa vtedy kupovali priamo od vydavateľov alebo v kníhkupectvách a všetko fungovalo na vzájomných sympatiách. Dvaja ľudia šli do Prahy vlakom, zobrali si niekoľko veľkých batohov a keď nejaký naplnili, tak ho odniesli do úložne na hlavnej stanici, a šli napĺňať ďalšie. Medzi nimi boli okrem Kušnierika a Michala aj Klaus – Marian Cigán, Aleš Krátky a Peter Michoněk.

Dom na ulici Červenej Armády


O knihy predávané v utorky v Dome lodníkov bol veľký záujem, no všetci mali popri tejto práci aj normálne zamestnania alebo študovali. V istej chvíli však bolo treba tento spôsob predaja posunúť ďalej a niekto sa tomu musel začať venovať naplno – čo znamená, že sa tým bude musieť aj uživiť. Kníhkupectvo založil Vlado Michal, ktorý odišiel z práce z výpočtového strediska gymnázia na Novohradskej, kde pracoval spolu s Danom Salontayom a ako fyzická osoba si otvoril podnik s názvom Kníhkupectvo AF. „Prvé peniaze sme do toho vložili sami, Peter Michoněk a ja, Vladimír Michal a to bolo tak zhruba 2 x 1000 korún československých. Nič iné sa už potom nekonalo, žiaden iný prílev kapitálu.“


V tom čase sa naskytla príležitosť obsadiť priestor v pavlačovom dome na ulici Červenej armády (dnešná Grosslingová). Oficiálne tam sídlila Bratislavská informačná a propagačná služba, no dom bol určený na demolíciu a tak sa vyprázdňoval. Squatovalo tam niekoľko ľudí, maliarka Jana Farmanová, Erik Jakub Groch aj Peter Michoněk, ktorý priestor ponúkol Artforu. Vlado Talian s Danom Matejom to tam vymaľovali, pretože chceli aby odtiaľ vysielalo rádio Ragtime, koncert tam mala aj kapela Tornádo Lue, maďarská punková kapela Die Trottel. Oliver Solga mal výstavu – v galérii, ktorá vznikla prebúraním steny do vedľajšieho bytu.


Začiatkom roku 1990 už v dome na ulici Červenej armády fungovalo regulérne kníhkupectvo, ktoré malo otvorené každý deň a malo otváracie hodiny. “Najprv sme o každej knihe rozmýšľali, či ju chceme predávať, lebo sme si vraveli že my nie sme obchod, predávame to za čím stojíme. Popri tom sme zorganiovali zopár koncertov, ale potom sa sem presťahoval Juráček z Prahy a vznikol Klub na Kominárskej a on to robil ako profík. Tak sme sa z koncertov stiahli a zostali nám knihy. A na to sme sa sústredili celých 25 rokov.” (VM) V istej chvíli malo Artforum tri kníhkupectvá v Bratislave – na ulici Červenej armáde, na Kozej a ešte vo foajé Československého rozhlasu.


Neskôr založili Združenie na podporu nekomerčnej kultúry, kde patrilo Artforum, Veni Ansambel, Pavian Records, ktorí tiež sídlili v pavlačovom dome, študetské združenie D3, klub Rockfabrik, ktorý bol na Kominárksej ulici. Pod touto značkou sa snažili získať budovu, aby v nej mohlo byť jedno kultúrne centrum s galériou, kníhkupectvom, koncertnou sálou. To sa však nepodarilo, pretože budova mala zlú statiku a bolo ju potrebnú zbúrať.


Dom na ulici Červenej armády sa stal jedným z centier bratislavského kultúrneho života – okrem divadla Stoka, klubu na Kominárskej a neskôr aj rádia Ragtime. Stretávali sa tam aj ľudia, ktorí vtedy na Slovensku robili politiku. „ Deň po prehraných voľbách sa tam takmer celé vedenie VPN, bez toho aby to niekto organizoval. A tam sme sa rozprávali, čo teda ďalej budeme robiť. Také to bolo miesto vtedy. Zo začiatku bolo Artforum bolo takým ostrovom. Potom vznikali aj iném miesta, ale najskôr bolo Artforum. Na konci roku 90 robil niekto anketu a pýtal sa ľudí, že čo považujú za najdôležitejšie, čo sa v tom roku stalo a mnohí z nich povedali, že to, že vzniklo Artforum.“ (VM)

Kníhkupectvo na Kozej ulici


20. 9. septembra 1992 sa Artforum presťahovalo do priestorov bývalého mäsiarstva na Kozej ulici 20. To bolo ešte za Československa. Prezidentom bol Václav Havel, ale začínal vládnuť Mečiar, Dzurinda bol v KDH, Fico v SDĽ, ozývali sa hlasy o rozdelení republiky. Hríb bol v Lidových novinách, Štrasser v Slovenských pohľadoch. SME ani Domino fórum ešte neexistovali. Ursiny, Filip, Langoš aj Sloboda ešte žili. Na slávnostnom otvorení Artfora hral Marián Varga, rozprávali tam Oleg Pastier a Martin Šimečka. Na tejto adrese kníhkupectvo funguje dodnes, v suteréne je sklad a kancelárie.

Banská Bystrica, Žilina, Košice, Trnava, Pezinok


Artforum sa začalo postupne rozrastať o distribúciu, ktorá zásobovala knihami aj iné kníhkupectvá, neskôr začal fungovať jeden z prvých internetových obchodov s knihami na www.artforum.sk a literárny internetový magazín Inforum, ktorý istú dobu vychádzal aj ako tlačený magazín. V roku 1994 vznikla pobočka Artfora v Košiciach – vďaka odhodlaniu Petra Paprčku – Papeka, ktorý sa do Košíc s rodinou presťahoval a vďaka Maji a Karolovi Volemanovcom, ktorí košické Artforum doteraz vedú. Artforum v Žiline vzniklo v roku 1999 na základoch staršieho kníhkupectva, ktoré založil známy organizátor žilinskej kultúry Peter Ničík. Krstnými otcami boli Peter Pišťanek a Dušan Taragel. V roku 2001 v Banskej Bystrici nové kníhkupectvo Artforum otvárali Ján Štrasser a Štefan Hríb. V priestoroch galérie na bystrickom námestí fungovalo vďaka Judite Hrubalovej (a jej predchodcom) dvanásť rokov. Trnavská pobočka od roku 1012 funguje už ako samostatná firmu pod názvom kníhkupectvo AF a vedie ju stále Pero le Kvet. Pezinské kníhkupectvo Artforum otvoril už ako samostatnú firmu nesúcu meno Artforum pezinský hudobník Rišo Soso Molnár a otváral ju primátor Pezinka Oliver Solga, ktorý voľakedy vystavoval v improvizovanej galérii na ulici Červenej armády. Podobným spôsobom, ako Artforum začalo knihy dovážať a predávať, vzniklo aj vydavateľstvo. Teda z potreby zaplniť dieru, vytvoriť niečo, čo chýbalo. Vydavateľské plány sú skromné čo do počtu, ročne vyjde v Artfore 10 – 12 kníh, no každej z nich je venovaná zaslúžená pozornosť.

Budúcnosť


Keďže Artforum aj naďalej organizovalo aj koncerty, čítačky, debaty alebo výstavy – a za tých 25 rokov to boli stovky podujatí – na podporu týchto aktivít bola založená nezisková organizácia Artfórum pre literatúru, n.o., prostredníctvom ktorej je možné toto všetko financovať. Posledné roky začalo Artforum spolupracovať s ďalšími menšími kníhkupectvami podobného razenia, čo úzko súviselo so zmenami na slovenskom knižnom trhu a vydávať noviny Čo čítať?. Z potreby spolupracovať s ostatnými malými kníhkupectvami a podporovať sa navzájom vznikla myšlienka založiť spoločný magazín www.medziknihami.sk, respektíve otvoriť už fungujúce, no na aktivity Artfora zamerané Inforum aj ostatným záujemcom o spoluprácu a vytvoriť tak spoločnú platformu. Web začne naostro fungovať na jar 2015. To bolo vždy že, komunita, kultúra a biznis, tieto tri veci, toto všetko spolu je Artforum. Takto to vzniklo a je zaujímavé, že mnohé tie miesta potom zanikli a Artforum tu stále je aj po 25 rokoch. Čo hovorí o neuveriteľnej trpezlivosti a schopnosti prežiť Vlada Michala (Juraj Kušnierik).

Tento text spracovali Jakub Kratochvíl a Monika Kompaníková na základe rozhovorov s Vladom Michalom, Jurajom Kušnierikom a Petrom Michoněkom.