Ateliér 314 ponúka nielen logo, ale aj víziu

Práca grafického dizajnéra je zaujímavá, ale aj náročná. Najmä, ak má klient predstavy, ktoré sú ťažko realizovateľné. Peter Dlhopolček zo žilinského Ateliéru 314 sa snaží pri svojej práci prihliadať na potreby zákazníka, ale netrpieť jeho výstrelkami. Zatiaľ sa mu to darí.

Peter Dlhopolček zo Žiliny sa venuje grafickému dizajnu už od strednej školy. Tvrdí, že nie je sebestredný a dokonalý a vie, že sa stále má čo učiť. „Ak niečo vytvorím, viem, že o polrok alebo rok to možno prekonám. Stále sa posúvam a vyvíjam. V danom momente však pri tvorbe grafického dizajnu robím maximum pre to, aby som urobil veci čo najlepšie,“ tvrdí čoskoro 32-ročný majiteľ Ateliéru 314.

Viac sa o práci grafického dizajnéra a Ateliéru 314 dozviete z nasledujúceho rozhovoru s Petrom Dlhopolčekom.

Aká je situácia s logami na Slovensku z vášho pohľadu? Nechajú si firmy pri tvorbe loga poradiť alebo túto stránku svojej propagácie podceňujú?

„Niektorí firmy aj jednotlivci pochopili, že ak sa chcú posunúť na vyššiu úroveň a zviditeľniť svoju značku, musia mať logo, ktoré bude funkčné a použiteľné. Dokážem pre nich pripraviť logo a všetko s ním súvisiace tak, že dokážu s logom pracovať samostatne. Pri základných veciach, ktoré používa firma, sa zaobídu s tým, čo pre nich pripravím. Viem záujemcom zabezpečiť od vizitiek po bilbordy všetko, čo bude nositeľom ich loga.“

Obracajú sa na vás aj firmy, ktoré sú už dávno na trhu, ale zistili, že ich logo je prežitok?

„Samozrejme. Spoločnosti na to prídu často až vtedy, keď sa prezentujú v zahraničí a zistia, že ich kvalitné produkty nezaujímajú potenciálnych odberateľov tak, ako konkurenčné. Tie síce nie sú také kvalitné, ale sú lepšie graficky prezentované.“

Dajú si firmy od vás poradiť, alebo prídu s návrhom a tvrdošijne sa ho snažia presadiť?

„Väčšina mojich zákazníkov dá na moje rady, alebo spoločne dospejeme k určitému konsenzu. Stáva sa však, že sa mi zákazníka nepodarí presvedčiť, že s nápadmi, na ktorých trvá, nie som vôbec stotožnený a nedá na moje rady. Stalo sa mi, že som kvôli tomu už aj odmietol zákazku. Máloktoré firmy postupujú tak, ako ja, ale stojím si za svojím názorom. Ponúkam zákazníkom nielen svoje služby, ale aj svoju víziu, ktorá im má pomôcť zviditeľniť sa.“

Viete sa prispôsobiť potrebám zákazníka pri tvorbe loga?

„Áno, v tomto smere som trpezlivý a snažím sa zákazníkom vysvetliť postup na jednoduchom príklade nákupu pečiva. Človek, ktorý chce určitý druh pečiva, nepríde za pekárom a nehovorí mu, ako by to pečivo mal upiecť a ako by malo vyzerať, ale kupuje konečný produkt, ktorý mu najviac chutí, alebo najlepšie vyzerá. Tak je to aj s mojou prácou. Vypočujem si predstavu klienta, prispôsobím sa jeho potrebám, vložím do práce svoje grafické cítenie a skúsenosti a pomôžem im posunúť sa na vyššiu úroveň. Ostatné už je na spotrebiteľoch, ako to príjmu.“

Na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici ste vyštudovali priemyselný dizajn, ale venujete sa grafickému. Ako dlho?

„Grafický dizajn nemá ďaleko od priemyselného. Pociťujem to ako výhodu, že som študoval tento odbor. Grafický dizajn ma vždy bavil viac, a preto ho robím. Dá sa povedať, že sa mu venujem už od strednej školy. Vždy ma viac bavilo pracovať s písmom a tvarmi, vytvárať logá a piktogramy. Ani graffity, ktoré ma v mladosti zaujímali a venoval som sa im, som nerobil honosné a vyšperkované, ale skôr jednoduché a silné. Boli to skôr logotypy.“

Na grafický dizajn nemáte síce školu, ale niekoľko rokov ste pracovali v ateliéri slovenského grafika a výtvarníka Pala Chomu.

„V období, kedy som sa u Chomu zamestnal, som bol rozhodnutý, že pôjdem študovať na vysokú školu. Nakoniec som však mal vysokú školu v rámci svojej práce, pretože Palo Choma je vedúcim Katedry grafického dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Som rád, že som sa mohol učiť priamo v praxi u niekoho, kto je vo svojom odbore naozajstnou kapacitou. Ak by som chodil na vysokú školu, nikdy by som sa k takému niečomu nedostal. Dá sa povedať, že mám vysokú školu, ale chýba mi titul.“

V čom ste mali oproti čerstvým absolventom VŠVU najväčšiu výhodu?

„Vedel som návrhy zadať priamo do výroby, čo je pre niektoré firmy doteraz veľký problém. Študentom grafického dizajnu chýba po skončení škôl prax, čo nie je iba môj názor, ale aj názor ľudí, ktorí školy vyštudovali. Ak sa človek po skončení štúdia zamestná v grafickom štúdiu, naučí sa niekedy viac z praxe ako zo samotnej školy, čo je veľké mínus. Aj preto chcem robiť pre ľudí workshopy o grafickom dizajne, aby pochopili, čo je v realite možné a čo môže ostať iba ako návrh.“

Kedy sa vám na grafickom dizajne najlepšie pracuje?

„Príjemne sa mi robilo prednedávnom na vizuáli pre jednu z najlepších žilinských reštaurácií. Jej majiteľ pochopil, že sa dostal na určitú úroveň kvality, ale nezodpovedal tomu vizuál reštaurácie, ktorý pôsobil na zákazníka neurčito a neprofesionálne. Od prvého momentu mi nechali však voľnú ruku v tvorbe, pričom potrebovali prerobiť kompletne všetko. Začali sme s jedálnym lístkom, pokračovalo to vizitkami, polepmi na okná, logom reštaurácie. Každý nosič loga tejto reštaurácie sa drží jednej línie. Vytvoriť pre túto reštauráciu celý dizajnmanuál síce trvalo dlhšie, ale zákazník dostal odo mňa kompletný servis okolo grafického dizajnu a v budúcnosti už iba rozhodne, na čo a ako logo použije.“

Zaujímate sa pri tvorbe dizajnu aj o firmu samotnú? Zaujíma vás, čo produkuje alebo akú má históriu?

„Určite, je to jedna z vecí, ktorá mi pomáha vcítiť sa do potrieb klienta a dať mu niečo, čím sa odlíši od konkurencie. Pri zákazke pre jednu strojársku firmu som postupne prešiel od kancelárií, cez výrobu až po montáž, teda celým procesom výroby. Mal som možnosť nahliadnuť do všetkých dokumentov, ktoré dovtedy vytvorili. Dalo mi to veľmi veľa poznatkov a bral som tú zákazku osobne. Riešili sme, aké logá má konkurencia, ako a kde ich používa a ako by sa dalo spraviť niečo lepšie, použiteľnejšie a výraznejšie, aby bola spoločnosť na trhu viditeľnejšia.“

Prvý marcový víkend ste organizovali nový dizajnérsky workshop zameraný na tvorbu loga.

„Chcel som urobiť pre ľudí, ktorí sa venujú logu a jeho tvorbe niečo, čo na Slovensku doposiaľ nikto neorganizuje v podobnej forme. Na workshop na Stanici Žilina-Záriečie sa prihlásil hneď v prvý deň plný počet záujemcov. Výhodu mali tí, ktorí sa zaregistrovali ako prví. Boli medzi nimi profesionáli aj začiatočníci.“

Splnil workshop LOGO/GO vaše očakávania?

„Myslím, že áno. Dokonca by som povedal, že výsledky boli nad moje očakávanie. Vzniklo sedem lôg, za ktoré sa ich tvorcovia nemusia vôbec hanbiť. Budú vyhodnotené odborníkmi a to najlepšie sa stane logom workshopu. Počas tých troch dní som sa s účastníkmi lepšie zoznámil, komunikácia bola zo dňa na deň lepšia a postupne stúpala aj kreativita zúčastnených. Workshop som nebral ako kurz ale ako možnosť pre tých, čo berú tvorbu loga ako hobby, aby si osvojili základné postupy a premýšľali nad tým, čo vytvárajú. Možno v budúcnosti sa tým budú zaoberať profesionálnejšie.

Aký ste mali pocit z tých, čo sa prihlásili do vášho workshopu?

„Všetci boli do práce a tvorby doslova „zažraní“. Bolo vidieť, že ich to baví a najradšej by tam boli aj cez noc. Niektorí prišli aj o tri hodiny skôr. Bolo to veľmi povzbudzujúce a naozaj bola radosť s tými ľuďmi pracovať. Od všetkých som dokonca dostal mailom ďakovné odkazy s tým, že by sa radi zúčastnili aj ďalších podobných akcií, ktoré budem organizovať.“

Kedy plánujete pokračovanie tohto tvorivého „logovíkendu“?

„Najbližší sa uskutoční približne v polovici apríla. Presný dátum sme ešte s ľuďmi zo Stanice neurčili, ale už teraz je workshop plne obsadený. Naraz sa nedá venovať poriadne viac ako ôsmim ľuďom. Keďže sa nám už na prvú akciu nahlásilo veľké množstvo záujemcov, na druhú pozývame ďalších z poradovníka.“

Čo vás na grafickom dizajne najviac baví?

„Ťažko sa mi to definuje. Grafický dizajn nie je pre mňa iba práca, ja ním dennodenne žijem. Ak nerobím komerčné zákazky, pracujem na vlastných veciach a snažím sa prísť na nové postupy. Baví ma to, že sa stále posúvam dopredu a nikdy nie som na konci. Grafický dizajn nie je iba o vyprodukovaní určitej veci, ale o tom, aby tá vec mala hodnotu, či už výtvarnú, vizuálnu alebo funkčnú hodnotu pre klienta, ktorý ho používa a nemá s ním starosti niekoľko najbližších rokov, či desaťročí. Musí mať formu a obsah, ktoré sú základom úspechu.“

Aj vaše logo sa stále vyvíja a posúva.

„Stále cítim u seba určitý progres a to, že sa posúvam niekam ďalej. Možno je to aj moja chyba, že moje vlastné logo nemá niekoľko rokov stálu podobu, ale baví ma sa s ním hrať a vyvíjať ho. Súčasné, ktoré mám, však už neplánujem meniť.“

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa vo svojej tvorbe inšpirovali matematikou a číslom 3,14?

„Všetko vychádza z prírody a všetko má určité pomery. Matematickú konštantu pí, alebo ak chcete 3,14, nachádzate všade. Kruhy sa dajú nájsť v prírode, v stromoch a opakovanie týchto symbolov a systému ich rozloženia vytvára ďalšie systémy. Už na strednej škole nás jeden z profesorov naučil, aby sme vychádzali z vecí, ktoré sú konštantné, pretože všetko v dizajne už je vymyslené. Treba to iba objaviť a dať tomu formu. Bod, čiara, škvrna a forma sú štyri základné veci, z ktorých vytvoríte všetko. Kruh je takisto jeden zo základných tvarov a pre mňa je to taká geometrická hra.“

Stáva sa vám, že vašu prácu vo výsledku niekto znehodnotí?

„Áno, stáva sa to. Mal som napríklad zákazku, ktorej cieľom bolo vytvoriť vizuálnu komunikáciu jednej inštitúcie. Spravil som dizajnmanuál, font písma, logo, ktoré bolo neuveriteľne variabilné a dalo sa použiť na xy variácií, spravil som logá určitým aktivitám. Nie preto, že by som za to dostal zaplatené, alebo by bola na ne objednávka, ale preto, lebo som chcel tvoriť. Inštitúcia však dostala nové vedenie, zamestnala interného grafika a z mojej práce ostal mačkopes. Niečo z nej sa síce používa, ale ťažko sa mi na to pozerá a vôbec sa nestotožňujem s tým, ako to teraz vyzerá. Pánom situácie je však teraz môj bývalý klient.“

Praje súčasná uponáhľaná doba tvorbe lôg?

„Priveľmi nie. Každý chce mať všetko lacno, rýchlo a kvalitne, a to sa nedá. Snažím sa preto vyhovieť klientom čo najviac. Ak si určíme termín, dodržím ho, ešte sa mi nestalo, že by som niečo nestihol. Vždy si nájdem čas a už na začiatku radšej termín s klientom nastavím podľa zložitosti zákazky. Nemám pracovnú dobu od ôsmej do štvrtej, často riešim so zákazníkmi umiestnenie loga alebo ich dizajnu priamo v teréne a som klientovi k dispozícii aj cez víkendy. Snažím sa mu jednoducho maximálne vyjsť v ústrety.“